Niektorí z podnikateľov v Ždiari by privítali návrat k starej mene

Podľa nich euro prinieslo zdraženie potravín a zároveň aj nižšiu návštevnosť a s tým spojené nižšie tržby. Mnohí z prevádzkovateľov reštaurácií a penziónov využívajú nákupy v neďalekom Poľsku, nakupujú tam prevažne potraviny.
\"Po príchode eura nám tržby klesli zhruba o 30 až 40 %, musíme šetriť kde sa dá, takže chodím tovar nakupovať do Poľska, kde je lacnejšie predovšetkým mäso a zelenina, \" opísal svoju situáciu majiteľ Penziónu Viktória Stanislav Bekeš. Návrat k starej mene by podľa neho pomohol zvýšiť návštevnosť predovšetkým poľských a českých turistov, ktorých po príchode eura veľmi ubudlo.
Občas využíva nákupy v Poľsku aj Marta Pekarčíková, prevádzkovateľka penziónu Patrik. Tá nakupuje tovar v Poľsku asi raz za dva týždne, taktiež ide hlavne o mäso. Podľa nej sa to ešte stále oplatí, aj keď už menej ako v minulosti. \"Ja by som určite privítala návrat k slovenskej korune, pretože príchodom eura nám dosť klesli tržby, svoje však spravila aj kríza, \" zdôraznila.
Tržby klesli po príchode eura aj v penzióne Jánošík v Ždiari, ale jeho majiteľ František Jánošík by sa k starej mene nevracal. Euro podľa neho prispelo k zdraženiu potravín, aj on využíva nákupy v Poľsku, nie všetko sa tam podľa neho oplatí. \"Väčšinou nakupujem mäso, využívam rôznych dodávateľov na Slovensku i v Poľsku, \" dodal. Myslí si, že návrat k starej mene by nič dobré nepriniesol, podľa neho treba zo strany vlády iné stimuly, hlavne čo sa týka zlacnenia potravín. \"Euro prispelo k tomu, že sme sa lepšie vyrovnali s krízou a niektoré veci, ako napríklad biela technika, zlacneli, \" zhodnotil. Jedným dychom však dodáva, že pokles tržieb po príchode eura je viditeľný.
To, že ľudia chodia viac nakupovať do susedného Poľska, pocítila aj prevádzkovateľka Potravín u Vlasty Otília Mačaková. \"Cítiť, že ľudia chodia nakupovať aj do Poľska, my však máme svojich, slovenských dodávateľov, tých poľských nevyužívame, \" konštatovala. Okrem toho, že obyvatelia nakupujú v Poľsku, ďalším problémom menších potravín je stále zvyšujúci sa počet hypermarketov v okolitých mestách. Aj podľa Mačakovej euro zdvihlo ceny potravín, každý sa s tým však vyrovnáva inak.
Nákupy v Poľsku ešte stále využívajú okrem podnikateľov aj obyvatelia tejto podtatranskej dedinky, ktorá je od poľskej hranice vzdialená len okolo 10 kilometrov. \"Áno chodíme nakupovať do Poľska, mám pocit, že od kedy je euro, tak je to tu drahšie ako tam. Niekedy sme chodili do Noweho Targu len na trhy, teraz už nakupujeme aj v supermarketoch, \" povedala 37-ročná rodáčka zo Ždiaru. Väčšina opýtaných Ždiaranov nakupuje v Poľsku tak raz za tri týždne, k starej mene by sa už však nevracali. \"Veľmi sa do toho nevyznám, ale z ekonomického hľadiska by to nebolo dobré. Potraviny by však mali zlacnieť, \" zhodnotil Peter zo Ždiaru.
Nákupy v Poľsku však nevyužívajú len ľudia z pohraničných obcí, v Nowom Targu často vidieť autá z rôznych kútov Slovenska. Poľský tovar chodia nakupovať aj Popradčania, či obyvatelia Kežmarku a Svitu. \"Celá naša rodina chodí nakupovať do Poľska, máme teraz v rodine veľa malých detí, takže najviac nakupujeme plienky, \" priblížila Vladislava Lukáčová zo Svitu. Podľa nej sú potraviny u nás drahé, nespôsobilo to však len euro, sú tam aj ďalšie faktory, ktoré to zapríčinili.
Naopak, niektorí z oslovených ľudí nákupy u našich severných susedov vôbec nevyužívajú. To je prípad majiteľa reštaurácie na námestí v Poprade Rastislava Macuráka, podľa ktorého poľský tovar nedosahuje takú kvalitu ako náš. \"Využívam len slovenských dodávateľov, nič sa po prechode na euro nezmenilo. Aj tržby ostali na tej úrovni ako pred príchodom eura, zmenila sa len klientela, \" uviedol Macurák. Menej je českých a poľských turistov, viac si však podľa neho dovolia Slováci.